Príspevok č.: 539 | 10.06.2010 18:16redakcia | Krajina:

prišlo do redakcie:

Plagiátorstvo vysokej štátnej úradníčky

V uplynulých dňoch prebehla správa o tom, že pri posudzovaní bezúhonnosti Jiřího Pernesa, riaditeľa Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe, sa dôvodom pre jeho odvolanie stalo obvinenie z plagiátorstva. Plagiátorstvo je nedovolené používanie cudzích publikovaných i nepublikovaných myšlienok, formulácií, poznatkov, výsledkov bádania alebo iných výsledkov tvorivej práce, bez uvedenia prameňov. Za plagiátorstvo v najzávažnejšej forme sa pokladá predloženie kompletnej práce podpísanej „novými autormi”.

Jeden z príkladov sa udial na vysokej úrovni, na medzinárodnej konferencii Slováci v Maďarsku, ktorú Fórum inštitút pre výskum menšín usporiadal 27. septembra 2007 v Šamoríne s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR,  Kancelárie podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny a pod priamou záštitou podpredsedu vlády Dušana Čaploviča. Ten sa konferencie aj osobne zúčastnil spolu s predsedníčkou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilmou Prívarovou.

A práve na tejto konferencii Vilma Prívarová predniesla svoj referát ako vlastný príspevok pod názvom Slovenská republika a Slováci v Maďarsku, ktorého autorkou je doma i v zahraničí známa odborníčka na danú  problematiku. A Vilma Prívarová je opäť uvedená ako autorka rovnomennej štúdie v zborníku materiálov z konferencie, ktorý vyšiel tlačou v roku 2008. Vzhľadom na to, že ide o kompletné prevzatie celého pôvodného textu skutočnej autorky, uvedenie „novej autorky”  sa javí viac ako plagiátorstvo. Je to evidentné porušenie zákona o autorskom práve,  prosto krádež  tvorivej duševnej činnosti inej osoby, je to viac ako morálny škandál.

Tento príklad je uvádzaný aj preto, že Vilma Prívarová sa počas svojho pôsobenia na vládnom poste predsedníčky Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí stala známa aj exkluzívnymi služobnými cestami do zahraničia, na viacerých aj v sprievode svojich najbližších rodinných príslušníkov. Alebo, povedzme netransparentným prideľovaním štátnych dotácií smutne preslávenému poslancovi NR SR  Jozefovi Rydlovi.  Nie je nezaujímavé  ani to, že všetky podnety na prešetrenie hospodárnosti využívania prostriedkov štátneho rozpočtu a vykonanie kontroly efektívnosti činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, boli vždy „zametené pod koberec”. Podobne bolo naložené aj s mnohými sťažnosťami na prax tohto úradu, plne dotovaného z rozpočtu Úradu vlády SR, ktoré už niekoľko rokov prichádzajú z domova i zo zahraničia.

Ak sa niektorí u nás tvária, že  plagiátorstvo je len akademický prečin a preto nespadá pod právnu jurisdikciu, sú na veľkom omyle. V očiach zákona je to trestný čin, ktorý sa vo svete prísne trestá. Tomu, kto sa týmto previní, dáva zodpovednej inštitúcii alebo orgánu právo potrestať vinníkov a to aj na úrovni odobratia udeleného akademického stupňa alebo odvolanie z funkcie. Predseda vlády Slovenskej republiky Róbert Fico neraz vyhlásil, že keď niekto z vládnej administratívy vážne pochybí, nemá problémy takýto prípad radikálne riešiť. Bude to platiť aj v tomto prípade?

Claude Baláž

bývalý splnomocnenec vlády pre zahraničných Slovákov

Príspevok č.: 545 | 12.06.2010 13:48map | Krajina: FR

Reakcia na príspevok č. : 539

Napriek pretrvávajúcim a pribúdajúcim vážnym prešľapom predsedníčky Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, nikto z vládnej garnitúry nenavrhol riešenie. Prečo asi, pre nezáujem a marginalizáciu problematiky Slovákov žijúcich v zahraničí alebo sú v pozadí aj iné skryté príčiny?
Jednou z nich by mohli byť aj štátne dotácie, ktoré ročne predstavujú 40 miliónov korún, čo dnes znamená 1 327 756,75 €.
 Dôležitým nástrojom tvorby i výkonu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí je finančná podpora slovenského zahraničia formou dotácií. Možnosti poskytovania týchto účelových štátnych dotácií spadajú v súčasnosti do pôsobnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Nekonfliktnému fungovaniu vnútorného dotačného mechanizmu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí chýbajú predovšetkým  pravidlá pre tieto špecifické nástroje štátnej podpory, legislatívny mechanizmus, systém zverejňovania podmienok udeľovania dotácií, obsahový a metodický audit. Súčasný mechanizmus je zaťažený netransparentnosťou pri rozhodovacích právomociach, výške rozdelených prostriedkov, nedostupnosťou záverečných správ spojených s vecným vyhodnotením a kontrolným listom. Hoci je úrad napojený na rozpočtovú kapitolu Úradu vlády SR, a teda by sa malo postupovať v zmysle výnosu o poskytovaní dotácií v pôsobnosti úradu, ktorý  stanovuje, že dotácie z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády SR sa môžu poskytovať na základe osobitných predpisov a grantový systém sa má poskytovať v programoch, nič takého v praxi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nejestvuje. Je jediným štátnym úradom v Slovenskej republike, ktorý poskytuje štátne dotácie bez príslušnej smernice. Nejestvujú žiadne grantové programy a podprogramy, teda ani metodické pokyny pre žiadateľov o poskytnutie dotácie v grantových systémoch, jednoducho v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí nejestvuje žiadny grantový systém a správy predkladané vláde a parlamentu sú v tomto smere zavádzajúce a klamlivé. Poskytovanie dotácií je nekoncepčné a neproporčné.
 Na úrovni vlády si podpredseda vlády Dušan Čaplovič pridelil pôsobnosť na oblasť slovenských menšín a komunít v zahraničí a to v rozpore s platným uznesením vlády č. 1047/2005, ktorým táto pôsobnosť bola pridelená podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti
Základné údaje o prideľovaní dotácií je možné nájsť na www.uszz.gov.sk. Čo sa z nich môžeme dozvedieť, sú len názvy projektov, mená žiadateľov a adresáti pridelených dotácií spolu s ich výškou. Pristavme sa pri niektorých krikľavých prípadoch z ostatného obdobia, ktoré svedčia o klientelizme a osobnom prístupe pri rozhodovaní o udelení dotácie. V tejto súvislosti považujeme za potrebné uviesť, že predsedníčka sa často vyhovára na grantovú komisiu, že ona rozhodla, komu a koľko bude pridelené. Je to hrubá lož, lebo komisia má len poradný hlas a nie je zložená z odborníkov, ale nominantov jednotlivých rezortov. O pridelení dotácií a ich výške rozhoduje výlučne predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
V roku 2009 bola pridelená dotácia krajanským spolkom, ktorých funkcionárom je PhDr. Radovan Čaplovič (syn podpredsedu vlády Dušana Čaploviča) nasledovne:
• Slovensko-česká spoločnosť (predseda) – 17 500 €  t.j. 580 890 Sk
• Klub slovenskej kultúry (tajomník) – 2 000 € t.j. 66 390 Sk
• Listy Slovákov a Čechov (šéfredaktor) – 10 500 € t.j.  348 540 Sk.

V roku 2010:
• Slovensko-česká spoločnosť(predseda) – 21 000 € t.j. 697 070 Sk

Spolu:  51 000 € t.j. 1 536 426 Sk

Tieto účelové dotácie zo štátneho rozpočtu sú určené iba pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Cieľom je  udržanie, podpora a rozvoj ich národnej a kultúrnej identity. Pristavme sa v tomto zmysle len pri roku 2010:
• Československé spolky – 71 900 €  t.j. 2 166 059 Sk
• Katolícka cirkev (najmä misie) – 7 470 €  t.j. 241 960 Sk
• Evanjelická cirkev – 46 200 €  t.j. 1 381 821 Sk
• Valné zhromaždenie Európania vo svete – 10 000 €  t.j. 301 260Sk

Spolu: 103 700 €  t.j. 3 124 066 Sk

Úplnou čerešničkou je pridelenie dotácie „slovenskému“ krajanskému spolku v Sudáne, „Spoločnosť priateľstva Sudacko-českého a slovenského“ na vybavenie klubovej miestnosti vo výške 3 000 €.