Príspevok č.: 24 | 28.07.2009 17:36map | Krajina: FR

Štátna politika starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí v kontexte dotácií na pomoc krajanským spolkom a organizáciám v zahraničí.

Základné pravidlá poskytovania štátnej pomoci v Európskej únii definujú články 87 – 88 Zmluvy o ES, ktoré boli postupne dopĺňané sekundárnou legislatívou a rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora.

Štátna pomoc zahŕňa všetky formy finančnej pomoci. Medzi štátne zdroje, z ktorých môžu byť prefinancované niektoré aktivity, patria štátne dotácie z rozpočtových kapitol ústredných orgánov štátnej správy. V slovenskej legislatíve túto problematiku definuje zákon  č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci, ktorý v § 4 ods.1 písm. d) hovorí, že štátna pomoc sa môže poskytnúť na podporu kultúry a zachovanie kultúrneho dedičstva. Ďalej v zmysle § 5 ods.1 písm. a) sa ako jedna z priamych foriem štátnej pomoci uvádza dotácia, príspevok, grant. Štátna pomoc sa môže poskytovať podľa schém štátnej podpory, alebo ako individuálna štátna pomoc. Individuálna štátna pomoc je pomoc, ktorú poskytovateľ poskytuje mimo schémy štátnej pomoci, pričom poskytovateľ je povinný pred jej poskytnutím požiadať Európsku komisiu prostredníctvom Ministerstva financií SR o jej schválenie. Štátnu pomoc vo vzťahu k poskytovateľom v Slovenskej republike koordinuje Ministerstvo financií SR.

Dotácia znamená nenávratné poskytnutie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktorá má v tomto prípade charakter podpory z verejných prostriedkov ako štátna subvencia na krytie legitímnych aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí. K takýmto štátnym zdrojom patria štátne dotácie z rozpočtových kapitol ministerstiev a Úradu vlády Slovenskej republiky.

Zákon č. 523/2004 Z. z o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 8a stanovuje podmienky pre poskytovanie dotácie právnickým a fyzickým osobám. „Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej správy, ktorý je svojimi príjmami napojený na rozpočet správcu kapitoly. Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených, alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie“. Dotácie sa prideľujú podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a v zmysle § 11 až 25 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z.

Pre potreby poskytovania dotácií mimovládnym organizáciám zo štátnych zdrojov Ministerstvo financií v súlade s § 6 ods. 3 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách určuje „Záväzné podmienky poskytovania dotácií občianskym združeniam, nadáciám a záujmovým združeniam právnických osôb zo štátneho rozpočtu prostredníctvom ústredných orgánov“.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je rozpočtovou organizáciou, ktorá je napojená na rozpočtovú kapitolu Úradu vlády Slovenskej republiky. V § 6 predmetného zákona je špecifikácia „Ako súčasť štátnej podpory Slovákov žijúcich v zahraničí môže úrad poskytnúť dotáciu na účely financovania aktivít zameraných na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí podľa § 5 ods. 1“. K oblastiam štátnej podpory patrí vzdelávanie, veda a výskum, kultúra, informácie, médiá.

V zmysle Výnosu Úradu vlády SR č. 217/2006 – KVU o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády, vyšla Smernica vedúceho ÚV SR č. 2/2008 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorá v čl. 2 ods.1 hovorí že „Dotácia z rozpočtovej kapitoly úradu sa môže poskytnúť len na účely ustanovené osobitnými predpismi“ a v ods. 2 že „Dotácie v rámci grantového systému úradu sa poskytujú v programoch, ktorých členenie je uverejnené na stránke úradu“.

Tento rozsiahlejší úvodný rozbor predmetu štátnej podpory bol potrebný najmä preto, že v praxi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí viaceré z uvedených zásad chýbajú, čo sa priamo i nepriamo odráža v tvorbe i výkone štátnej politiky starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí.

Poskytovanie dotácií je nekoncepčné, neproporčné a povieme prečo.

Príspevok č.: 25 | 28.07.2009 17:37map | Krajina: FR

Východiskovým vládnym materiálom, ktorý by mal  kreovať jej výkon na najbližšie obdobie, je Koncepcia štátnej politiky starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, ktorú vypracoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí koncom roku 2008. Tejto iluzórnej koncepcii, ktorá má skôr antikoncepčný charakter s prvkami plagiátorstva smerujúcimi k zlej kompilácii, a ktorá v procese pripomienkového a schvaľovacieho procesu ignorovala zásadné odborné pripomienky, chýbajú myšlienky a vízie, ktoré robia koncepciu skutočnou koncepciou. V predmetnom materiáli v skromnom rozsahu časti 4.10. Grantový systém; Dotácie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, úplne chýbajú akékoľvek koncepčné prvky a predovšetkým v zmysle  základných zásad zákona o štátnej pomoci chýba schéma štátnej pomoci na realizáciu podporných opatrení v zmysle čl. 7 a/ Ústavy Slovenskej republiky. Dotácie by mali byť len jedným z nástrojov na dosahovanie vytýčených cieľov štátnej politiky, tie však chýbajú.

Jedným z hlavných výstupov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sú správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za uplynulý rok  spolu s návrhom programu na nasledujúci rok, ktoré sa predkladajú na rokovanie vlády a Národnej rady Slovenskej republiky. Doteraz boli predložené správy za rok 2006 a 2007. Predmetné správy neboli vypracované v súlade so zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov. Forma a obsah predložených správ nezodpovedajú požiadavkám Európskej komisie na predkladanie ročných správ o poskytnutej štátnej pomoci. Správy faktograficky a sumárne nezachytávajú smerovanie štátnej podpory od poskytovateľov k príjemcom a neprezentujú hlavné tendencie vo vývoji poskytovania špecifickej podpory. Správy nehodnotia prínos poskytnutej štátnej podpory za príslušný kalendárny rok a nedávajú ucelený prehľad štátnej podpory podľa účelov, kategórií a poskytovateľov štátnej podpory. Slovenská republika za ostatné tri roky prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí investovala do slovenského zahraničia skoro 100 miliónov slovenských korún a nikto nevie čo táto investícia priniesla.

Fungovanie vnútorného dotačného mechanizmu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je sprevádzané nasledovnými nedostatkami. Predovšetkým chýbajú pravidlá pre tieto špecifické nástroje štátnej podpory, legislatívny mechanizmus, systém zverejňovania podmienok udeľovania dotácií, obsahový a metodický audit, súčasný mechanizmus je zaťažený netransparentnosťou pri rozhodovacích právomociach, výške rozdelených prostriedkov, nedostupnosťou záverečných správ spojených s vecným vyhodnotením a kontrolným listom. Hoci je úrad napojený na rozpočtovú kapitolu Úradu vlády SR a teda platí pre neho výnos o poskytovaní dotácií v pôsobnosti úradu, ktorý  stanovuje, že dotácie z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády SR sa môžu poskytovať na základe osobitných predpisov a grantový systém sa má poskytovať v programoch, nič takého v praxi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nejestvuje. Je jediným štátnym úradom v Slovenskej republike, ktorý poskytuje štátne dotácie bez príslušnej smernice. Nejestvujú žiadne grantové programy a podprogramy, teda ani metodické pokyny pre žiadateľov o poskytnutie dotácie v grantových systémoch, jednoducho na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí nejestvuje žiadny grantový systém a správy predkladané vláde  a parlamentu sú v tomto smere zavádzajúce a klamlivé. Informácie o dotáciách, ktoré úrad poskytuje na svojej internetovej stránke, sú v zjavnom rozpore. Podľa nich Štatút grantovej komisie je štatútom Úradu vlády SR Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov a predsedu Komisie pre schvaľovanie projektov na pomoc krajanským spolkom a organizáciám v zahraničí menuje splnomocnenec vlády SR pre zahraničných Slovákov. Z rokovacieho poriadku grantovej komisie sa však dozvedáme, že komisia je poradným orgánom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a predsedu komisie menuje už predseda úradu. V oboch prípadoch bola do tejto funkcie menovaná riaditeľka ekonomického odboru úradu, čo je lapidárny konflikt záujmov.

Je všeobecne známe, že celkový finančný objem určený na poskytovanie pomoci a podpory Slovákom žijúcim v zahraničí nedosahuje objem finančných prostriedkov, ktorý je zo strany žiadateľov požadovaný. Mnohým sú známe sťažnosti na súčasnú prax prideľovania dotácií, ale i kritika šírená prostredníctvom internetu zo strany Slovákov žijúcich v zahraničí. Preto je požiadavka transparentnosti a objektivity pri posudzovaní každej žiadosti zvlášť dôležitá.

Navrhujeme prijať účinné opatrenia na zabezpečenie legislatívneho prístupu v zmysle platných príslušných zákonov, vybudovať ozajstný  a funkčný grantový systém, zvýšiť transparentnosť a znížiť administratívnu náročnosť v niektorých etapách jeho vybavovania. Prihovárame sa za to, aby sa skrátil termín vybavovania žiadostí od podania žiadosti do pridelenia finančných prostriedkov žiadateľovi. Transparentnosť vo finančných vzťahoch môže zabrániť vedľajším negatívnym účinkom. Preto odporúčame naplniť i očakávania a požiadavky Slovákov žijúcich v zahraničí, aby prostredníctvom svojich zástupcov mali možnosť zúčastňovať sa schvaľovacieho procesu prideľovania dotácií aspoň v polohe odporúčaní. Ak v súčasnej globálnej finančnej a hospodárskej kríze, keď vláda prijíma dočasné opatrenia na zníženie jej dôsledkov a dopadov, nebudú včas prijaté opatrenia vo výkone štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, dotácie pre slovenské menšiny a komunity v zahraničí sa stanú čiernou dierou v rozpočte Slovenskej republiky.

Príspevok č.: 43 | 02.08.2009 18:25map | Krajina: FR

Reakcia na príspevok č. : 25

Kto sa hanbí za premiéra Fica ?

Peniaze, peniaze, peniaze, vraj za ne je možné kúpiť si skoro všetko. A čo láska k vlasti, národné povedomie, kultúrne dedičstvo, česť, úcta a iné hodnoty, aj tie sa dajú kúpiť? Možno, ale zmieriť sa s tým nikdy nesmieme a nemôžeme. Súčasný stav prideľovania dotácii prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je nielen nekoncepčný a nesystémový. ale v niektorých prípadoch aj škodlivý a kontroverzný. Premiér Fico sa zvykne sťažovať, že média nie sú priaznivo naklonené súčasnej vláde. Nuž, ale začo niekedy táto vlády platí a komu, je prejavom diletantizmu, odbornej nespôsobilosti a navyše poškodzuje jej imidž v zahraničí. Príkladom sú pražské Lidovky. ktoré v roku 2008 priniesli takéto názory Nadi Vokušovej predsedníčky Slovensko-českého klubu v Prahe a dlhoročnej najbližšej spolupracovníčky Vladimíra Skalského súčasného predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí, ktorá uviedla “Težko najít mladého Slováka, který se za současnú politickú situaci ve své zemi nestydí”. Tento názor podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v rokoch 2006 - 2009 pridelením dotácií pre Slovensko-český klub vo výške 2,462,205 slovenských korún. Že by toto bola tá koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 ?

Príspevok č.: 86 | 18.08.2009 15:52Maros K | Krajina: IE

Stat sa musi dobrovolne prestat spravat ako velka centralisticka sliepka, ktora opatruje kuriatka a ked nie je spokojny s ich zobkanim, tak im pleskne kridlom po zadku. Stat by mal reagovat na skutocne potreby nielen organizacii, ale aj clenov organizacii - Slovakov v zahranici. Mali by sa zacat rozlisovat potreby “starych” a “mladych” komunit. V Irsku nam dotacie extremne pomohli v tom, aby sme SKC dostali tam, kde je teraz. Ale osobne mam pocit, ze statu vyhovuju viac rozne kulturne a folklorne projekty, ako podpora skutocne NUTNYCH uloh, ktore by krajanske spolky tiez mali zastavat. Cez podporu vlady SR a velvyslanectiev mozeme vstupovat do pripadov diskriminacie obcanov SR na pracovisku. V Irsku tieto veci aktivne riesi Legal Support servis a napriek tomu, ze s tym projektom osobne nemam nic spolocne, som hrdy, ze nieco take v Irsku mame. Legal Support peniazky tento rok nedostal… My sme vdacni za kezde euro a za kazdym projektom si vsetci stojime, ale mna osobne mrzi, ked vidim tisice eur venovanych roznym poetickym publikaciam a kulturnym stretnutiam a projekty, ktore maju zmysel pre kvalitu denneho zivota a zviditelnenie SR a obcanov SR zostavaju nepovsimnute.

Príspevok č.: 92 | 19.08.2009 10:13nazor | Krajina: CZ

Reakcia na príspevok č. : 43

Tak je! Do Prahy prichádzajú zo Slovenska neraz “krajanské” peniaze podľa niekdajších federálnych zvyklostí. Jednoducho sa odvádzajú na to, aby sa vytrvalo podporovala myšlienka česko-slovenskej súdržnosti. Médiá sú na šírenie takejto politiky velice vhodný prostriedok. Ked by bola reč o vztahu dvoch samostatných štátov, nemal by som nič proti. Ale spomínaný úrad sa asi naozaj nezamýšľa nad tým, či by sa dodávané peniaze nemohli použiť na iné účely, čo by pomohli zabrániť narastajúcej asimilácii tunajších Slovákov. Trápi ešte vôbec niekoho na Slovensku to, ako sa pestuje u nás v Čechách slovenčina, koľko je slovenských škôl, alebo či sa ešte vôbec vyučuje aspon v základných školách slovenský jazyk? Alebo koľko tu predajú „krajanskí vyslanci“ slovenských kníh a pod.? To krajanských aktivistov málo trápi! Skôr ich zaujíma vydávanie takých knižiek, ktoré napíšu sami, alebo ich kamaráti. Takto cez krajanské médiá sa podporuje skupinka intelektuálov, ktorí majú z pôsobenia v krajanskom hnutí výhodnú živnosť. Je to vskutku málo, a aj ja si myslím, že to má s dlhodobou koncepciou starostlivosti o Slovákov žijúcich za riekou Morava pramálo spoločného.

Príspevok č.: 99 | 19.08.2009 11:59MH | Krajina: GB

Slovenské centrum v Londýne vo februári 2008 začalo vydávať anglicko-slovenský magazín, ktorý nazvalo SK Magazine. www.skmagazine.eu

Najvyšší ústavní činitelia sa vyjadrili o ňom takto, citujem:

„SK Magazine je cenným informačným materiálom pre slovenských a zahraničných čitateľov. Propagácie našej vlasti nikdy nie je dosť, navyše keď sa robí na vysokej úrovni, pestro, pútavo a obsažne. SK Magazine šíri do sveta posolstvo o Slovensku, čo si vážim a oceňujem.“
Ivan Gašparovič
Prezident Slovenskej republiky

„Ministerstvo školstva SR mimoriadne oceňuje uvedený projekt, ktorý určite významným spôsobom prispeje k širšej propagácii Slovenska nielen vo Veľkej Británii, ale aj ďalších európskych krajinách.“
Ministerstvo školstva SR

„Veľvyslanectvo Veľkej Británie v Bratislave považuje SK Magazine za veľmi dôležitý zdroj pri vytváraní užších vzťahov medzi Veľkou Britániou a Slovenskou republikou.“
Michael John Wyn Roberts
HMA Ambassador to Slovakia

SK Magazine je výnimočný a dôveryhodný dvojmesačník, ktorý reprezentuje Slovensko doma i v zahraničí vydávaný pod záštitou Ministerstva zahraničných vecí SR. Jeho publikovaním sa usilujeme o prehĺbenie obchodných a kultúrnych vzťahov medzi Slovenskom a Veľkou Britániou.

Dalo by sa preto predpokladať, že o ňom vedia mnohí vplyvní ľudia, nakoľko jeho distribúcia je veľmi zaujímavá. Viac o distribúcii tu http://www.skmagazine.eu/info/read/1.

Veľkorysejšiu podporu tohto projektu, okrem morálnej, sa nám však doteraz nepodarilo nájsť.

Ba pripadá mi až absurdné, keď sa z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) po dvoch rokoch vychádzania časopisu oficiálne pýtajú slovenské komunity v zahraničí, ako by sme vedeli prezentovať Slovensko v zahraničí.

Po nenaplnených prísľuboch sme sa ocitli v situácii, keď s ohľadom na nedostatok finančných prostriedkov zvažujeme vydávanie SK Magazinu prerušiť. Zatiaľ však nepripúšťame jeho zánik.

Na porovnanie len dodám, že Česká republika na jeden slovenský komunitný časopis dáva zo svojho rozpočtu 1,5 až 2 milióna českých korún a majú tam tri časopisy určené pre Slovákov, pričom jednotlivé časopisy ešte dostávajú finančné dotácie v státisícoch korún od ÚSŽZ.

Na náš magazín išlo v r. 2009 z ÚSŽZ 170 tisíc Sk, teda 5643 eur.

Žeby to bolo spôsobené mojim kritickým vystúpením na poslednej Stálej konferencii ÚSŽZ k jeho činnosti v novembri 2008?

Moje 2 vystúpenia si možete pozrieť tu:

Príhovor za Slovenské centrum Londýn

http://www.youtube.com/watch?v=B5rh2amDEf4

Výhrady SKC Londýn k činnosti ÚSŽZ

http://www.youtube.com/watch?v=-m39-OW_ILw

Príspevok č.: 105 | 19.08.2009 12:38okah | Krajina: GB

Reakcia na príspevok č. : 25

Nedá sa spoliehať iba na grantový systém z ÚSŽZ, ktorý nemá ani jasné pravidlá hry a priority z dlhodobými cieľmi komunít ako sú napr. investičné projekty, ktoré by trebárs dopomohli ku kúpe slovenského domu aj v západných krajinách.

Tie peniaze sa nesystematicky, po troškách, rýchlo rozkotúľajú ani nevieme ako a či to splnilo svoj účel, to je už každému jedno. Pri takomto postupe je  jedno koľko miliónov nám štát vyčlení, pretože z dlhodobého hľadiska je to neefektívne a pri pretrvajúcej hospodárskej kríze môžeme očakávať skôr menej od štátu ako viac.

Pritom vyššia pomoc s jasnými pravidlami a dlhodobou víziou je priam nevyhnutnosť tak ako pre krajanov tak aj pre štát, ktorý sleduje svoje politické a obchodné záujmy aj za hranicami Slovenska.

Príspevok č.: 108 | 19.08.2009 13:59MH | Krajina: GB

Reakcia na príspevok č. : 25

Slovenské centrum v Londýne navrhuje tieto zmeny:

• Ztransparentniť pravidlá poskytovanie dotácií pre zahraničných Slovákov
• Vypracovať jednotné pravidlá podľa ktorých by sa riadili všetky spolky a zverejniť ich na internete
• Vypracovať určité okruhy, prípadne priority na daný rok, pri rozdeľovaní grantov
• Vyriešiť problém kurzových rozdielov prípadne ziskov
• Prerobiť formulár žiadosti – rozdeliť tú žiadosť na niekoľko častí aby hodnotiteľ jasne a rýchlo videl cieľ projektu, čo by urýchlilo spracovanie žiadostí
• Určiť limit na jednotlivé organizácie, aby sa ušetril čas hodnotiteľa ale zároveň aby aj spolky zvážili svoje priority v danom roku  - navrhol by som 10 za organizáciu, nie ako teraz jeden spolok podá aj 40 projektov
• Bolo by prospešné, keby spolky dostali aj spätnú väzbu, prečo daný projekt neprešiel, aby sa toho mohli v ďaľšom roku vyhnúť, čo by mohlo byť zhrnuté v 2-3 vetách a zároveň zverejnené na internete
• Verejne informovať spolky, že si môžu otvoriť účty na Slovensku, aby sa nestrácali peniaze určené na pomoc pri bankových prevodoch
• Snažiť sa podporiť dobré projekty v plnej výške, pretože potom sa spolky trápia s vykrývaním iných častí projektu, prípadne ich potom ani neurobia a požiadajú o zmenu účelu
• Zorganizovať počas stálej konferencie školenie o vyučtovaní, prípadne žiadaní o datáciu a stanoviť jednotné pravidla, nie jedna babka povedala
• Mať zástupcu SZSZ v grantovej komisii aspoň ako pozorovateľa

Príspevok č.: 126 | 24.08.2009 12:55MH | Krajina: GB

Reakcia na príspevok č. : 108

Tento prispevok za Slovenske centrum v Londyne som predniesol na 5. Okruhlom stole dna 3. aprila 2009 v Bratislave, na ktore som dostal pozvanie od organizatora.

No to som este netusil co tomu bude predchadzat.

Organizátor:  Združenie nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov. (ZNE)

Na podujati odzneli odborne prispevky ucastnikov zo zahranicia i z domova (poslanci NR SR, zastupcovia ministerstiev SR, Matice Slovenskej a dalsich  institucii) na nasledovne temy:

1. Štátna politika starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí v kontexte dotácií na pomoc krajanským spolkom a organizáciám v zahraničí

2. Volebná legislatíva a možnosti aktívnej účasti Slovákov žijúcich v zahraničí vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2010

Bol som rad, ze tento krat mi to vyslo aby som sa mohol zucastnit, pretoze v minulosti mi to casovo nevydalo. Po dalsie zapacili sa mi aj temy, nakolko sa uz niekolko rokov snazime o novelizaciu Volebneho zakona, ale doposial neuspesne a granty to je kapitola sama o sebe, nakolko nema ziadne pravidla.

No necakal som, ze zrazu budem trnom urcitych ‘‘tajomnych’’ ludi. A nie len ja, ale aj Maros Karabinos z Irska a Milan Cuba z New Yorku.

Okruhle stoly ZNE, ktore davaju priestor pre odbornikov v oblasti slovenskeho zahranicia, su uz davnejsie trnom v oku onych kruhov na Slovensku i v SZSZ, ktore problematiku slovenskeho zahranicia vnimaju len v kontexte osobnych zaujmov. Slobodna vymena nazorov, odborna diskusia a z nej vyplyvajuce zavery a odporucania, ktore   nie vzdy koresponduju s oficialnou doktrinou organov a institucii SR  definujucou postavenie Slovakov v zahranici, takto zakonite vzbudia nedoveru a pocit ohrozenia vlastnych pozicii, dlhe roky zarucujucich spolocenske a nezriedka i materialne vyhody. Netreba sa preto divit, ked sa „Okruhle stoly ZNE“ (dalej iba <OS>) stali tercom utokov snaziacich sa vytlacit toto odborne podujatia na okraj zaujmu slovenskej verejnosti.

Koncom marca sme od isteho Alexa Hechta dostali email, v ktorom nam „odporuca“ , aby sme svoju ucast na <OS> odriekli. Ako autor pise (po ‘‘anglicky’’ inak velmi zle, tu je vyber):

To: Mr Milan Cuba, Mr Martin Hakel, Mr Maros Karabinos

What gentlemen like you should know… I was a few days ago in Bratislava and I have good political information, you can trust me.

Pani, mali by ste vediet…. Bol som pred par dnami v Bratislave a mam velmi dobre  politicke informacie

Why do you - representatives of Slovak compatriots in US, GB, Ireland  - want to go with Balaz and sit together with him behind the table? To make such madness?

Preco vy, ako reprezentanti Slovakov v zahranici z USA, GB a Irska si chcete sadnut s Balazom za jeden stol? zblaznili ste sa?

I do not understand that you want to go against current political power in Bratislava and risk enormously your reputation and career….

Nechapen, ako mozete ist proti sucasnej vladnej moci na Slovensku a riskovat tym velmi vazne svoju reputaciu a karieru…

against power - government which more and more tries to support financially Slovak organizations abroad..

Proti tej vladnej moci, ktora stale viac a viac financne podporuje slovenske organizacie v zahranici…

Please, take my word, it will be best for you to cancel you presence at Balaz nad Klimo´s round table in Bratislava on Friday 3 April 2009.

Prosim vas, berte moje slova vazne, bude pre vas najlepsie, ked zrusite svoju ucast na Balazovom a Klimovom Okruhlom stole v Bratislave 3.4.2009

I am not raving… really.Yours sincerely Alex Hecht 

Myslim to skutocne vazne….Vas Alex Hecht

Povedane inymi slovami: Kto nie je s nami, je proti nam! Ked sa zucastnite na <OS>, tak ohrozite svoju reputaciu a karieru, rozhnevate si vladnu moc na Slovensku  a pri rozdelovani grantov sa mozno bude posudzovat aj toto vase spravanie ...

Co sa nam vsak podarilo zistit je to, ze kauza “Alex Hecht” ma vsak aj dalsi rozmer. Z tej istej emailovej adresy, z ktorej Alex Hecht poslal svoj vyhrazny list, z tej istej adresy odoslal svoju prihlasku na inkriminovany <OS> aj isty pracovnik kancelarie Uradu vlady  SR. Po zisteni tejto skutocnosti neostalo C. Balazovi nic ine, ako dotycnu osobu z podujatia vyhostit.

A teraz mi povedzte, kde sme sa to dostali?

Clovek obetuje svoj cas a svoje peniaze, aby aspon trochu pomol tejto problematike a takto sa nam dostava vdaky za nasu pracu.

Jedine co na to mozem povedat je len to, ze takeho zastrasovanie je len ubohost a neschopnost urcitych ludi riesit problemy civilizovanym sposobom a to cez dialog.

Príspevok č.: 129 | 24.08.2009 13:02MH | Krajina: GB

Reakcia na príspevok č. : 126

Este na doplnenie.

Ked sa ho Maros Karabinos pytal v emaili kto je a preco pise taky email, tak sa predstavil ako nemec, ktoreho zena pracuje na Ministerstva zahr. veci SR a odtial ma take informacie.

Ked sme sa obratili na MZV SR, o takomto clovekovi a jeho zene nikdy nikto nepocul.

Tak si sami urobte svoj nazor o com toto cele bolo.

Pekny den