Príspevok č.: 41 | 01.08.2009 17:46map | Krajina: FR

Spoločným menovateľom slovenského národa je kultúra, ktorá sa stáva ukazovateľom stavu spoločnosti. Kultúrna mnohotvárnosť slovenských menšín a komunít v zahraničí je vkladom do celosvetového kultúrneho dedičstva a svojou neopakovateľnosťou v národnom prejave slúži k posilneniu vlastnej národno-kultúrnej identity. Kultúra slovenských menšín a komunít v zahraničí je a musí ostať súčasťou celej slovenskej kultúry.

Túto skutočnosť potvrdzuje  Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky k Slovákom žijúcim v zahraničí z roku 1999, ktorá okrem iného hovorí že „ Slovensko a Slovenská republika vždy považovali a považujú Slovákov v zahraničí za integrálnu národnú súčasť, ich život a dejiny za súčasť národných dejín a ich kultúru za súčasť národného kultúrneho dedičstva „

Deklarácia prijatá v čase konania prvej stálej konferencie k otázkam vzájomných vzťahov a spolupráce „Slovenská republika a zahraniční Slováci 1999“ dávala nádej, že vzťahy a podpora zo strany Slovenskej republiky nadobudnú novú dimenziu i kvalitu. Tieto očakávania potvrdila aj novela ústavy Slovenskej republiky z roku 2001, ktorá zaväzovala štát k podpore národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí. Aktuálne i dlhodobé potreby a požiadavky Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré boli formulované na pôde stálych konferencii, ostali vo väčšine nenaplnené dodnes.

Národná správa o kultúrnej politike Slovenskej republiky v časti tvorba a ďalší vývoj kultúrnej politiky na Slovensku,  dvaapol miliónovu slovensku diaspóru vo svete dokonca vôbec neuvádza.

Ďalší vládny materiál Stratégia štátnej kultúrnej politiky a Akčný plán realizácie úvodnej fázy implementácie kultúrnej politiky, síce ako jeden z cieľov stanovuje aj podporu Slovákov žijúcich v zahraničí, ale v implementácii už opäť chýbajú.

Vychádzajúc s týchto pre Slovákov žijúcich v zahraničí nepriaznivých a neradostných skutočností, ktoré charakterizujú súčasný stav vzájomných kultúrnych vzťahov, vystupuje do popredia  potreba vypracovania Kultúrneho programu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a jeho seriózneho plnenia garantovaného štátom. Program, ktorý by  koncepčne a dlhodobo smeroval k zachovaniu  kultúrneho dedičstva slovenských menšín a komunít vo svete, ktoré tvorí jednu základných záruk pretrvania identity Slovákov žijúcich v zahraničí.

Trvalou ambíciou Slovákov žijúcich v zahraničí by mala byť ich účasť na tvorbe i realizácii kultúrnej politiky Slovenskej republiky a stanovenie priorít kultúry slovenských komunít v zahraničí. Bez  jasne  deklarovanej kultúrnej politiky štátu premietnutej do dlhodobej koncepcie a programu kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí, sa len ťažko podarí prekonať bludny kruh súčasných vzájomných kultúrnych vzťahov medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúci v zahraničí.

Príspevok č.: 63 | 13.08.2009 13:26nazor | Krajina: CZ

Reakcia na príspevok č. : 41

Je naozaj smutné, že tieto a ďalšie úlohy v oblasti kultúry nemá v Slovenskej republiky kto koncepčne realizovať. Z pohľadu štátu by to malo byť trvalou úlohou Ministerstva kultúry SR. Po zrušení odboru zahraničných Slovákov krajanská problematika na tomto ministerstve nemá už ani svojho referenta. Očakávalo sa, že povinností sa ujme Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tam sa však kultúra vníma predovšetkým v jej prezentačnej podobe. Odbor kultúry Úradu koná to, o čo sa dávnejšie predtým plne starala Matica slovenská. Smerom k MK SR nemá podľa zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí nijaké legislatívne oprávnenie. Ba nemá ani jediného odborníka, ktorý by bol autoritou a rešpektovaným partnerom národných kultúrnych inštitúcií pri napĺňaní náročných koncepčných úloh. Kultúrne dedičstvo má silnú opateru v Slovenskom národnom múzeu a od SNM prichádza aj konkrétna odborná pomoc. Na verejnosti však výraznejšie necítiť výsledky premyslenej a funkčnej spolupráce so Slovenskou národnou galériou, s Národným osvetovým centrom, Slovenskou národnou knižnicou - a v podstate so všetkými centrálnymi a s viacerými významnými regionálnymi inštitúciami na Slovensku, s príslušnými pracoviskami - ústavmi Slovenskej akadémie vied či s Maticou slovenskou.

V súčasnej personálnej situácii v ÚSŽZ a pri až povážlivej abstinencii MK SR nemožno očakávať pozitívne kvalitatívne prínosy. Terajší systém a výkonná prax sú iba pokračovaním zabehaných činností. Ľudová kultúra a uchovávanie umeleckého, písomného a duchovného dedičstva predkov majú hlboké zakorenenie. Slovenská republika však nijakým koncepčným spôsobom nevníma tvorivé osobnosti súčasnej migrácie. Kto vo verejnej správe SR by mal mať čo najpodrobnejší prehľad o tom, koľko pôsobí vo svete významných slovenských výtvarných umelcov, hudobných a divadelných tvorcov a interpretov, fotografov, architektov či spisovateľov. Vedia o tom v spomínaných národných inštitúciách? Existuje na ministerstve kultúry alebo na ÚSŽZ databáza týchto osobností? Ak nie, ako možno stavať aktuálnu koncepciu kultúry Slovákov pôsobiacich vo svete?!

Radi by sme uverili, že ich nájdeme v doplnenom vydaní publikácie Sprievodca slovenským zahraničím, ktoré vyšlo roku 2000. Podľa vládnej koncepcie do roku 2015 má byť sprievodca vytlačený budúci rok a mal by byť prístupný verejnosti aj elektronickej podobe. Knižné vydanie sa má pravidelne aktualizovať v päťročných intervaloch, elektronická podoba by však mohla byť zverejnená už dnes. Každý fundovaný informačný výstup je onou “troškou do mlyna” na vzájomne prospešnú pomoc.

Príspevok č.: 339 | 23.10.2009 21:44redakcia | Krajina:

Upozornili nás na článok v slovenských médiach:

http://www.sme.sk/c/5060203/cinnost-uradu-pre-slovakov-zijucich-v-zahranici-bude-dost-ochromena.html

Činnosť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude dosť ochromená

BRATISLAVA. Návrh budúcoročného rozpočtu pre Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) dosť ochromí činnosť úradu. Na dnešnom rokovaní parlamentného výboru pre kultúru a médiá to povedala jeho predsedníčka Vilma Prívarová. Na budúci rok by mal úrad dostať o vyše 332.000 eur (10 miliónov Sk) menej. Celkový ich rozpočet sa pohybuje na úrovni 2.000.047 eur (60,25 milióna Sk).

“Sme si vedomí, že je obdobie hospodárskej krízy a všetky rezorty budú postihnuté znížením rozpočtu,” poznamenala pre TASR s tým, že ÚSŽZ chce udržať grantový systém v takej výške ako minulý rok, a to na úrovni 1.327.756 eur (40 miliónov Sk). “Nechceme, aby na to doplatili naši krajania, lebo to ide na podporu ich aktivít, na výstavbu kultúrnych stánkov či edičnú činnosť,” upozornila. Úrad však tým pádom bude musieť obmedziť svoje aktivity na Slovensku.

“Z financií, ktoré nám zvýšia, nebudeme môcť ani zďaleka zorganizovať všetky akcie a aktivity, ktoré úrad zabezpečuje na území SR,” dodala. Prívarová zároveň poukázala na to, že ÚSŽZ zo svojho rozpočtu každoročne zabezpečuje aj realizáciu medzivládnej dohody medzi Slovenskom a Maďarskom o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry. Na tieto aktivity išlo minulý rok 99.581 eur (3 milióny Sk).

Komisia pre schvaľovanie projektov na pomoc krajanským spolkom a organizáciám v zahraničí v roku 2008 hodnotila 847 žiadostí krajanov, uchádzajúcich sa o finančnú podporu z rozpočtu ÚSŽZ. Tie pochádzali z 27 krajín a celková požadovaná suma sa vyšplhala na 4,14 milióna eur (124.572.740 Sk).

Predsedníčka úradu okrem iného spomenula na zasadnutí výboru dlhoročnú požiadavku krajanských spolkov a organizácií na zriadenie televízneho satelitného vysielania. Poznamenala, že Slovenská televízia je ho pripravená zabezpečiť po technickej aj personálnej stránke, problém je však v nedostatku financií.

“Myslím si, že takéto satelitné vysielanie by sa mohlo využiť aj na prezentáciu Slovenska v zahraničí. Stroskotáva to ale na financiách,” podčiarkla. Podľa jej slov by malo ísť o zhruba o štvorhodinové denné vysielanie, ktoré by zahŕňalo každodenné spravodajstvo, filmy slovenskej produkcie, rozprávky, prípadne zábavné programy. “Stálo by to niečo cez 1,66 milióna eur (50 miliónov Sk), ale v tom je započítané aj technické zabezpečenie v prvom roku. V ďalšom roku by náklady boli nižšie,” priblížila.

utorok 13. 10. 2009 12:52 | Copyright © TASR 2009
© 2009 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Príspevok č.: 375 | 26.10.2009 07:16SIM | Krajina: BE

Reakcia na príspevok č. : 339

Ochromené môžu byť akurát vysoké odmeny niektorých vedúcich pracovníkov, ale nie činnosť úradu, ak by bola vedená koncepčne a odborne.