Príspevok č.: 44 | 02.08.2009 19:29map | Krajina: FR

Kultúra, jazyk a kultúrne dedičstvo sú hlavnými ukazovateľmi vlastnej identity vysťahovalcov a ich potomkov v novej krajine a sú hlavným jednotiacim prvkom, ktorý spája všetkých Slovákov bez ohľadu na to, kde žijú. Slováci žijúci v zahraničí okrem slovenčiny nemajú žiadný iný spoločný jazyk. Aj keď slovenčina, ktorou hovorí asi osem miliónov ľudí, nie je medzinárodným jazykom, povedané slovami básnika” s ňou prejdeš štyri strany sveta”, pretože Slováci žijú roztrusení po celom svete. Stupeň ich vedomia o pôvode je podmienený stupňom primárnej identifikácie so slovenskou kultúrou, slovenskými reáliami, slovenským jazykom a spoločným kultúrnym dedičstvom. Pre zachovanie znalosti slovenského jazyka v jeho komunikatívnej a kognitívnej forme zohráva dôležitú úlohu motivácia. Ani nasledujúcim generáciam pôvodných emigrantov a migrantov, nie je lahostajná kultúra ich predkov, aj keď žijú v inej kultúre a v inom jazyku. Slovenčina, ako materinsky jazyk, im umožňuje recepciu vedomia o pôvode v rôznych formách a prejavoch.

V súčasnosti vystupuje do popredia dôležitosť zhodnotenia súčasného stavu školstva v slovenskom zahraničí a jeho podiel na zachovaní slovenských menšín a komunít vo svete, analyzovanie efektívnosti rôznych foriem súčasnej pomoci Slovenskej republiky v jednotlivých krajinách, načrtnutie spoločných i špecifických potrieb školstva a vzdelávania v slovenskom zahraničí a vypracovanie priorít komplexného programu cielenej  a dlhodobej pomoci Slovenskej republiky v tejto  kľúčovej oblasti.

Komisia pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri Zahraničnom výbore NRSR prijala dňa 10.1.2006 uznesenie, ktoré v bode 2  uvádza ” je potrebné vytvoriť podmienky pre odborný seminár z oblasti vzdelávania Slovákov v zahraničí “. Uznesenie sa dodnes nenaplnilo. Prečo ?

Príspevok č.: 107 | 19.08.2009 12:51MH | Krajina: GB

Slovenské centrum v Londýne navrhuje už niekoľko rokov, aby slovenská vláda vytvorila systém pôžičiek pre študentov, ktorí sa chcú vzdelávať v zahraničí.

Počet mladých ľudí zo Slovenska študujúcich v zahraničí nie je totiž zanedbateľný. Vstrebávajú vedomosti i hodnoty iných kultúr, získavajú ďalšie rozmery vo vzdelanostiach aj užitočné skúsenosti pre know-how uplatniteľný časom u nás doma. Ak sa vrátia domov, sú obohatení o demokratické, vedomostné a praktické hodnoty západnej spoločnosti.

Ani toto však nie je jednoduché. Sám som si musel zobrať na štúdium pôžičku z Veľkej Británie. Aké by to bolo povznášajúce pre našinca, keby odchádzal do sveta študovať s podporou zo Slovenska. A s jasnými pravidlami, ktoré musí dodržať. Mal by vďaku aj záväzok, že ho musí splatiť Slovenskej republike. Úroky nie sú vysoké, ale aj tak by na tom Slovenská republika dlhodobo zarobila. Tvrdím, že by to nezaťažilo štátny rozpočet ani komerčné banky.

Už sa zdalo, že sme s pôžičkami na dobrej ceste, ale prišla do toho kríza a zrazu už nikto nechce s nami diskutovať. Rozumiem názorom doma, odmietajúcim podporovať vzdelávanie v zahraničí. Ale je tu otvorený záujem mladých ľudí, nedá sa mu zabrániť. Takže aj v súčasnej situácii sa musí niekde začať s hľadaním riešení perspektívne výhodných pre Slovensko.

Zdá sa mi pre štát užitočnejšie, ak bude od samého začiatku podrobne sledovať, ako odchádzajú ľudia zo Slovenska za štúdiom alebo prácou, s čím sa vo svete stretávajú. Preventívne sa tak môže predchádzať väčším problémom.

Iné vlády už pochopili, že propagácia štátu je silný nástroj. Že sa úradom lepšie pracuje s pomocou vlastných komunít usadených v zahraničí.

Príspevok č.: 168 | 14.09.2009 18:51Praksis | Krajina: CZ

Reakcia na príspevok č. : 44

Otázka analýzy súčasného stavu, perspektívy a koncepcie podpory vzdelávania a školstva slovenských menšín a diaspory v materinskom jazyku žiaľ nie je úlohou ktorá vznikla 10. 1. 2006. Túto úlohu (snáď v menšom rozsahu na podmienky menšinového slovenského školstva) dostalo Ministerstvo školstva už začiatkom 90-tych rokov. Istý čas sa odkladal termín jej splnenia a nakoniec bolo uznesenie jednoducho zrušené. Či je to náhoda, alebo odraz reálneho hodnotenia významu takejto “investície” je možné iba špekulovať. O prístupe zodpovedných za túto oblasť však predsa niečo podľa mňa možno tušiť z takých mamentov ako je napr. systém podpory štúdia slovenských študentov - či sú to krajania študujúci na Slovenku, alebo naši občania v zahraničí. Systém podpory krajanov je fakticky nezmenený od čias “socializmu” - 5 ročné vysokoškolské štúdium a pár dotorabdských. Nuž načo skúmať, keď to je tak fajn zabehnuté... O systéme podpory študentov na zahraničných školách škoda hovoriť... Trochu to pripomína riešenie otázok nezamestnanosti… Tam tiež až tak veľmi nikoho netrápi, kto nám odchádza a aký dopad to bude mať na budúcnosť Slovenska. A tak dospievame k čaru nechceného… Učíme mladú Slovač postarať sa o seba (až na výnimky ocinov a mamín v lepšej pozícii), nájsť si sponzora, štipendijný fond - čo na tom, že často so záväzkom, ktorý v budúcnosti zatvorí brány návratu späť na rodnú hrudu… A nakoniec, kam by sa aj vracali, keď na Slovensku považujeme od začiatku 21. storočia za ideál investície do montážnych hál… Žiaľ ani dnes, keď na praporoch oboch krajných politických rivalov veje vznešené heslo “vedomostná spoločnosť” sa v podstate nič nemení. Do r. 2006 to “nedovoľovala ekonomika” dnes “slobodná súťaž o európske fondy”, ktorá zdá sa uspokojí každú vysokú školu a vedeckú ustanovizeň. Každý dostane, ale ako to pozdvihne slovenskú vedu a školstvo nikto nehovorí. Výsledok je však jasný - ďalšie desiatky rokov budeme vzdychať nad tým, že nikto nie je medzi 500 najlepšími školami sveta a slovenské špičky pripravené na Slovensku, či v inom štáte sveta zostanú tam, kde majú perspektívu, kde ich schopnosti nielen zaplatia, ale aj morálne ocenia…