Príspevok č.: 499 | 09.02.2010 19:17redakcia | Krajina:
Reakcia na príspevok č. : 498
Portal Zahranicni Slovaci, redakcia (Aktuality, Forum)
Panslovanska unia, Slovakia
Dusan KLIMO, Budesrepublik Deutschland
Fyzicke a pravnicke osoby
Vec: Financovanie cinnosti Slovakov v zahranici.
Vazeni V Belehrade 09. februara 2010
dobry den!
Dakujem panovi D. Klimovy, BRD, za dnes aj na moju e-mail adresu zaslane statisticke udaje o dotaciach, ktorymi Slovenska republika (SR) pomaha, alebo aspon si narokuje podporovat cinnost a UDRZATELNOST svojbytnosti a prejavy osobitosti prislusnikov slovenskeho naroda v zahranici. Pri tom sa statna pomoc zo SR vztahuje tak na fyzicke ako aj na pravnicke osoby slovenskych komunit vo svete.
V dobrej miere, ako spolocensky angazovany a na spolocenskych a postoch etnika v Srbskej republike pritomny jednotlivec, mozem niekedy priamo sledovat a casto aj posudzovat ci a s akym umyslom, cielmi a akymi meradlami statne a ine organy, alebo jednotlici, ROBIA ALEBO NEROBIA
ROZDIEL ci ide o obcanov s obcianstvom SR alebo ide o Slovakoch s obcianstvom domoveho statu, statu v ktorom slovenska komunita zije ako alochtonny alebo autochtonny spolocensky kolektiv. Ten fakt by sa nemal zanedbat a ani vyradit s analyze a synteze vykonov a v posudeniach potom uzaveroch o pomoce.
Nazoru som, ze by sa mala zvazit s takeho zorneho uhla pomoc slovenskym komunitam v zahranici. Prihliadanie na to ci ide o obcanov SR, ktory docasne ziju v zahranici, alebo ide o slovensku diasporu/etnikum,ktora viacstorocne a niekde iba desatrociami zije, posobi, prezentuje etnicke a vytvara nove hodnoty alebo sa iba pokusa zachovat prvky etnickej identity, tradicnu ludovu kulturu, zvyky a obicaje, vlastnu rec slovensku. Alebo svoju “slovenskost” pestuje a povedomie hlasa v reci dominujuceho naroda a jeho (lokalneho) prostredia, prostredia, ktore ovladalo etnickym bytim, sposobom zivota, (po)vedomim a hodnotami do takej spolocnosti integrovaneho zial skor asimilovaneho obcana.
Ked sa na statne financovanie zo SR (tykajuceho sa zivota Slovakov v zahranici) s tu spomenutych stanovisk pozrie a ocenuje, posudzuje ucinok tej pomoce do popredia sa dostanu iba diela a skutky
tak duchovneho ako aj hmotneho razu, vseobecne povedane tvorivost jednotlivcov a kolektivu uvedomujuc si jeho pocetnost a tiez aj spoolupratricnosti skodiacu roztriestenost na geografickom priestore.
Vtedy sa ocenenie pomoce zo SR a jej vysledkoch bude ZASADNE LISIT od casto pritomneho jednodusovania; generalizovanie bude prinosom pre akostnejsie, uzitocnejsie a prospievajuce k zamerom objednavatela takych cinov.
V takom cineni objednavatelom je SR cie statne telesa vynasaju uznesenie a vyhodnocuju projekty, vysledky prace a ziadosti zo zahranicia. Poukazujem na aj to, ze by mala vystat a mala by byt menej prioritna delba Slovakov v zahranici (a financych prispevkov zo SR) na vychod a na zapad, alebo hoci na ktoru stranu sveta. A vazne a bez pohrdania sociokulturneho ovzdusia, by sa malo poukazovat na
demokraticke a ine fakty a stavy toho ci oneho statu. Do popredia nacim dat SKUTKY, DUCHOVNE A HMOTNE SVEDECTVA O CINOCH JEDNOTLIVCOV A SLOVENSKEHO KOLEKTIVU v zahranici, skutky ktore boli DOSIAHNUTE AJ CESTOU POMOCE ZO SR. V tych skutkov, a svedectvach, bude zahrnute nielen
zotrvanie, zachovanie a pestovanie etnickej svojbytnosti ale aj diela a svedectva, ktore tamojsi Slovaci vytvaraju a maju znacky novych hodnot, ktorymi sa obohacuje to spolocenske prostredie a cestou
multikulturalnosti, interkulturalnosti (a ineho pocas svojej integracie do spolocnosti) ZVACSUJE duchovne a hmotne bohatstvo OBCANOV A STATOV,vytvaraju sa nove artefakty, nove dedicstvo a etnicky prislusnici, a jeho kolektiv tak dokazuju svoju zivotaschopnost, kreativitu, aktivne zapojenie do zivota prostredia. Je to vyznamne preto, ze prave cinenim a komunikaciou s obcanmi vacsinoveho naroda etnikum sa dostane mimo vlastnej uzatvorenosti, sebastacnosti a tvorivostou bude ovplyvnovat svoj dnesok a
robit uvedomele pripravy pre smernice, pochody a formovanie svojej a verim aj obcianskej buducnosti s inymi spoluobcanmi. Dodam tu, ze v takych aktivitach do popredia by sa mal dostat intelektual, prezieravost a tvorivy potencijal osobnosti; etnicky kolektiv by si nesmel dovolit deintelektualizaciu spolocenstva a jeho institucii a neakceptovanie demokratickych praktyk a hodnot spolocnosti.
Zastavam a presadzujem stanovisko, ze su domovy stat Slovakov zijucih v zahranici a reprezentacia vacsinoveho naroda (v statnych a mimovladnych instituciach) NA PRVOM MIESTE ZODPOVEDNI ZA ROZVOJ ALEBO UPADOK, potom za STAROSTLOVOST O TRVALU UDRZATELNOST A UDRZATELNY POKROK
kazdeho etnickeho a ineho spolocenstva na tom uzmi. Na uzemi v ktorom sa svojim sposobom zivota a skutkami spolocenstvo lisi od vacsinoveho obyvatela. Ked domovy stat splni take potreby etnickeho obcana ocakavam zo zahranicia dobroprajnost a starostlivost o etnikum v zahranici. Realizaciu tej a takej pomoce uprednostnujem cestou bilateralnych alebo az multilateralnych zmluv, dohod a praktik, ktore su v sulade s medzinarodnymi standardmi a dohodami.
Poukazujuc na to dovolim si dodat, ze vsetko to by malo byt tak ako to hlasaju zakladne dokumnety SR a domovych statov Slovakov v zahranici, duchovnym majetkom vsetkych Slovakov a obcanov Slovenskej republike a domoveho statu. A malo by byt takmer kazdodenne pritomne,
mierou kvality, dosahu a rozsahu, hodnotami a svedectavmi kazdemu obcanovy domoveho statu a obcanom a statnym uradom, uchovavatelom takeho majetku na uzemi Slovenskej republike a inde.
Ciastocne mi je zname, dovolim si tu opatrnost, akou mierou sa tak domovy stat ako aj Slovenska republika na tom bohatsve podielaju. A ci sa podielaju a uctievaju ho. A ako o tom informuju obcanov.
Pomerne sustavne sledujem spravy aj na temu v tomto e-maile.
Ciastocne poznam aj ocenenia a komentare aj inych osob podieljucich sa na pozorovani diani a zivota Slovakov v zahranici.
Sledujem portal www.zahranicnislovaci.sk, kde boli uverejnene niektore moje poznatky a posudenia. Sledujem aj spravy na portaloch v reci slovenskej a neslovenskej, ktore informuju o zivote Slovakov a inych etnik. Robim to s cielom, aby moje spolocenske a vedecke aktivity v Srbskej republike a medzi tunajsimi slovenskymi a neslovenskymi obcanmi boli PRESIAKNUTE REALITOU, poznanim javov, stavov a diani, procesov v takych prostrediach. A vsetko to by malo byt v spojitosti so zivotom vacsinoveho obyvatelstva, porozumenim medzi ludmi, narodmi, s uctou voci odlisnostiam zivota a s tolerovanim prejavov mnohorakosti ludskych a etnickych zaujmov a cinov. Samozrejme v miere, ktorou sa UPLATNOVANIM INDIVIDUALNEJ LUDSKEJ SLOBODY NENARUSA SLOBODA SPOLUOBCANOV a ani ich
kladny prinos pokroku, solidarite, humannosti a ucty voci cinom a neopakovatelnosti ludskeho jednotlivca.
Srdecne vas pozdravujem.
Dr, Ing. Vladimir VALENT, Beograd, Srbsko
—
Office:
Dr Ing. Vladimir VALENT
Full professor, retired
Faculty of Technology and Metallurgy,
POB 3503, 11120 Beograd (Serbia)
http://www.tmf.bg.ac.rs
mobile:++381(0)643502799
e-mail: valent@tmf.bg.ac.rs
v.valent2008@gmail.com
http://www.bcproject.org
Registrujte sa alebo sa Prihláste pre pridanie príspevkuPríspevok č.: 501 | 12.02.2010 19:56redakcia | Krajina:
Reakcia na príspevok č. : 498
Preposlali nam do redakcie:
Vážení Slováci v zahraničí.
Dovolím si reagovať na štatistiku Dušana Klima a jeho interpretáciu, ktorá síce nie explicitne, ale vcelku zreteľne podsúva záver, že tzv. „východ” sa má v tomto ohľade lepšie ako západ. Každá štatistika sa dá interpretovať viacerými spôsobmi. Ja prinášam iný pohľad. Skúste si vydeliť udelené dotácie jednotlivým krajinám počtom tam žijúcich Slovákov. Vychádzal som zo štatistiky USŽZ zverejnenej na www. úradu. Vzhľadom k tomu, že 80% krajín tam má iba odhad, tak som toto číslo (vždy najnovšie) použil pri všetkých krajinách. My tu v Česku vieme naisto, že je nás 350 000 (uznáva to aj tunajšia vláda) hoci pri sčítaní sa z rôznych príčin prihlásilo v roku 2001 len 190 000. V roku 1991 to bolo 314.000. V roku 2011 bude sčítanie nové, ktovie ako dopadne, ale Slováci odtiaľto nikam neodišli, ba naopak, vieme, že ich tu pribúda.
Čísla som zaokrúhľoval podľa zásady (nad 0,50 SKK hore, pod 0,50 dole). takže u ČR vyšlo 41,91 SKK, uvedené je 42.- U Švédska je to 430,40, zaokrúhlené na 430.-
Vychádzal som zo štatistiky USŽZ, nezarátaná je Čierna Hora - tu počet Slovákov uvedený nie je.
Sú to úplne iné, ale rovnako zaujímavé čísla.
Ak týchto 25 krajín rozdelíme na tzv. východné (alebo tiež postkomunistické) a ostatné s vyspelou demokraciou (Západná Európa, Amerika, Austrália, arabské krajiny) tak nám vyjde priemerná dotáciu „na hlavu” na východe 617 SKK a v ostaných vymenovaných krajinách je to 687 SKK. čo je takmer pol na pol! Matematika nepustí a priemer je priemer. Čo teda porovnávať? Absolútne čísla, alebo je „spravodlivejšie” brať do úvahy, koľko dostal od Slovenska takpovediac „jeden Slovák” žijúci dlhodobo za jeho hranicami ? Kde je tá správna miera?
Som zásadne proti tomu, aby sa vytvárali predpoklady pre stavanie „západu” proti „východu.” To je umelo vytvorená, nová „železná opona” uprostred slovenského zahraničia! Rozdelenie na tieto dve kategórie je cesta, ktorá vedie k sporom a konfliktom. To chceme? Komu to poslúži?
Poradie dvadsiatich piatich (dotovaných) krajín podľa množstva SKK „na hlavu” tam žijúcich Slovákov.
•1. Libanon 6.665.- SKK
•2. Bulharsko 1.714.-
•3. Sýria 1.089.-
•4. Chorvátsko 969.-
•5. Rumunsko 940 .-
•6. Nórsko 736.-
•7. Poľsko 649.-
•8. Srbsko 466.-
•9. Švédsko 430.-
•10. Maďarsko 357.-
•11. Švajčiarsko 307.-
•12. Bosna a Herceg. 277.-
•13. Taliansko 208.-
•14. Francúzsko 206.-
•15. Ukrajina 142.-
•16. Belgicko 112.-
•17. Nemecko 112.-
•18. Kanada 87.-
•19. Argentína 77.-
•20. Austrália 71.-
•21. Rakúsko 64.-
•22. Česká republika 42.-
•23. Veľká Británia 38.-
•24. Írsko 32.-
•25. USA 2.50.-
Treba zrejme brať do úvahy iné, oveľa významnejšie faktory než geografické:
- Počet podaných projektov
- Kvalita podaných projektov
- Prínos projektu pre vitalizáciu danej komunity.
- Historické súvislosti a súčasné postavenie slovenskej komunity v danej krajine. Napríklad Slováci v Maďarsku, či Rumunsku alebo na Ukrajine. Podľa mňa vyššia finančná pomoc týmto komunitám je pochopiteľná a odôvodnená. A nikto im ju neposkytuje len tak, je to predsa na základe podaných žiadostí, konkrétnych projektov a ich kvality.
- Keby som mal všetky projekty k dispozícii možno by som mohol posúdiť, ktoré sú skutočne prínosom pre danú komunitu. Musel by som samozrejme dobre poznať podmienky života danej komunity.
- Nemajúc tieto podklady (ani sa ich nedožadujem!), ťažko môžem súdiť (a nedajbože odsúdiť) Slovákov v inej krajine za to, že pýtali viac. Zrejme podali viac projektov a dostali viac. A je mi skutočne jedno či je to západ alebo východ. Podľa mojich kritérií sa Česko umiestnilo na dolnom konci tabuľky. Je to dobre alebo zle v porovnaní s Ukrajinou alebo Švédskom, ktorí (podľa mojich kritérií) dostali viac? Ja neviem, ale pousilujeme sa na rok, aby sme podali lepšie projekty, ktoré budú stáť za „ocenenie.” Je to legálne, legitímne a potrebné. Rozhodne to však vo mne nevzbudzuje pocit krivdy voči iným. Ani „východným” ani „západným.”
- Relevantnú a objektívnu analýzu celého grantového systému po doterajších skúsenostiach môže spracovať iba Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Nebude to jednoduchá práca.
- Je evidentné, že je to vec zložitá a citlivá. Veď ide „iba” o peniaze. SZSZ kedysi požadovalo (aj súčasné vedenie!!), aby v komisii sedel aj jeden náš zástupca. Ale kto?? Kto bude skutočne nezávislý, objektívny? Viete o takom?
Na záver, pre odľahčenie jeden bonmot: „Verím iba štatistike, ktorú som si sfalšoval sám.”
Povedal to muž na obrázku. Ja som samozrejme nič nefalšoval, kalkulačku má každý, môžete si prerátať!
Praha 10.2.2010 Peter Lipták
Na obrazku, ktory sa nezobrazuje bol Winston Churchill
Registrujte sa alebo sa Prihláste pre pridanie príspevkuPríspevok č.: 505 | 19.02.2010 13:08šidlo | Krajina: RO
Reakcia na príspevok č. : 501
Dobrý den pán Lipták.
Reagujem na Váš príspevok (501) vec „Verím iba štatistike, ktorú som si sfalšoval sám.”. Ku Vašej štatistiky pripojujete “Ja som samozrejme nič nefalšoval,..”. Pán Dušan Klima (príspevok 498) takéto prehlásenie nemá, asi je skromnejší v názore na svoju absolútnu pravdu.
Čo ale skutočne zasluhuje ocenenie podľa môjho názoru je Váš vstup do diskusnej arény “štekajúcich psov” i potom, čo ste obhájil svoje funkcie a karavána môže kľudne ísť ďalej. Škoda, že do diskusie nemá chuť vstúpiť pán Skalský. Pri svojom vysokom IQ určite dobre vie, že cesta k sporom a konfliktom pramení primárne z morálných zdrojov a sekundárne z materialných.Mohol by nám o tom napíst viacej.
Podnetom k Vašej štatistiky je zamyslenie o ” ceste, ktorá vedie k sporom a konfliktom”. Podľa Vás zdrojom sú peniaze - pýtate sa - “Kde je tá správna miera ” k rozdeľovaniu ? Faktory k určeniu tej správnej miery rozvádzate v 8 bodoch. Podľa tohoto hodnotenia uvádzate “Podľa mojich kritérií sa Česko umiestnilo na dolnom konci tabuľky” - príspevok 42 SKK/ „jeden Slovák”. Prečo ale toto umiestnenie neporovnávate s Libanonom - 6665 SKK/ „jeden Slovák” ? Bolo by zaujímavé zverejniť skutočný prínos príspevku pre túto komunitu. Povráva sa, že ten významný prínos bola služobná cesta pani Privarovej a pana Skalského, spoznávanie okolia, komunity apod. no a samozrejme ples. Ale o tom je neslušné hovoriť, veď nemalé finančné prostriedky i dnes sú investované do prínosných aktivit plesajúcich komunit aj v iných krajinách, na ktoré patria i čelné osobnosti rozdelujúce granty.
Pochybujem o Vašej istote o 390 000 Slovákov žijúcich v Čechách. Žeby ten nízky prispevok bol ríčinou, že Slováci v Čechách nemajú záujem ( dokonca ani v Prahe ) o Slovenskú školu, hoci na takúto akciu menšinovej národnosti údajne zaistila Česká vláda náklady. Sú krajiny, kde sa Slováci nevykazujú počtom duší a majú slovenské školy a mali ich aj keď neexistovali dotácie. A keď už sme u tých 42 SKK/ „jeden Slovák” v Čechách, bolo by správne uviesť bohaté príspevky Českej vlády, ktoré dostáva aj Váš spolok. Ste v Čechách v postavení “ruka ruku myje” a mnohý z Vás profesionálných Slovákov včetne pana Skalského viete mnohé na kdekoho a to otvára dvere. Nemusíte zvyšovať počet projektov, stačí ako doteraz, ten samý projekt predložiť na USŽZ i Českej vláde . Majú takúto možnosť ostatní ?
Skutočne myslíte, že príčiny sporov a konfliktov sú „iba” peniaze ? Vami uvedené faktory k určeniu tej správnej miery príspevku spochybňujete ale sám otázkou…”Kto bude skutočne nezávislý, objektívny?”
Na túto otázku nachádzam jedinú odpoveď - ten, kto sa riadi morálkou. Videl som video zo zasadanie SZSZ i Vaše vystúpenia. Čo myslíte, aký bol priebeh rokovania z hľadiska morálky ? Váš názor by ma potešil a možno aj iných - ďakujem Vám.
Registrujte sa alebo sa Prihláste pre pridanie príspevku