Príspevok č.: 180 | 18.09.2009 12:36redakcia | Krajina:

Združenie nezávislých expertov (ZNE) je právnym subjektom, ktoré na základe zákona vzniklo v roku 2000.  Je voľným zoskupením expertov pre otázky emigrácie a imigrácie obyvateľstva z územia Slovenska, s dôrazom na oblasť spoločenských a humanitných vied zameraných na vedecký výskum a aplikáciu v praxi.

V rokoch 2002 – 2009 združenie  pripravilo a realizovalo päť Okrúhlych stolov k otázkam slovenského zahraničia, ktoré sa konali za aktívnej účasti slovenských odborníkov zo zahraničia i z domova.

Viacerí z jeho členov sa výrazne podieľali na vecne odbornej príprave zákona o zahraničných Slovákoch i zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Podľa ich názoru je implementácia súčasného zákona, najmä v oblasti vydávania osvedčení, v rozpore nielen so  zámerom jeho tvorcov, ale i samotným zákonom a preto sa týmito pochybnosťami obrátili na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky. Aká je prax pri vydávaní osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí, o tom by vedeli rozprávať jeho žiadatelia, pravda len vtedy, keby ich nemuseli trápiť oprávnené obavy s prípadného postihu. Bez ohľadu na stanovisko Generálnej prokuratúry, všetci zainteresovaní účastníci dôverne poznajú situáciu.

ZDRUŽENIE NEZÁVISLÝCH EXPERTOV PRE OTÁZKY DEJÍN A ŽIVOTA ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV (ZNE)

OBČIANSKE ZDRUŽENIE

V Bratislave, dňa 27. januára 2009

PODNET

V súlade s §31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) podávame podnet na vykonanie príslušného prostriedku prokurátorského dozoru v zmysle §20 a nasl. uvedeného zákona z dôvodu:porušovania zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej len „úrad”)

a s tým súvisiacich dôvodov, ktorými sú:

a/ porušovanie záväzkov Slovenskej republiky úradom v zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v zmysle Zmluvy a Aktu o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii z roku 2003, a to konkrétne článku 2 a 54 tohto Aktu v spojení s priamou aplikovateľným článkom 12 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v zmysle príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev,

b/ uplatňovania §12 ods. 1 zákona od nadobudnutia účinnosti jeho novely v podobe zákona č. 344/2007 Z. z., ktorý je v rozpore so záväzkami uvedenými v písmene a/ tohto podnetu,

pri jeho rozhodnutiach vydávaných v jednotlivých veciach, ako aj pri jeho postupe pri vydávaní rozhodnutí a opatrení, ktoré podľa nášho názoru spočívajú v protizákonnej činnosti tohto úradu podrobnejšie charakterizovanej ďalej

a žiadame:

1.    Aby ste vykonal dozor vo forme niektorého z právnych prostriedkov uvedených v §21 ods. 2 zákona o prokuratúre po posúdení, že postup úradu pri vydávaní osvedčení podľa zákona bez uvedenia jedného konkrétneho účelu je v rozpore s §8 písm. b) zákona.2.    Aby ste vydal protest s cieľom zrušiť tie osvedčenia vydané úradom podľa zákona, v ktorých nie je uvedený jeden konkrétny účel, na ktorý sa vydávajú, ako to požaduje §8 písm. b) zákona.3.    Aby ste podal návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa §21 ods. 3 zákona o prokuratúre o súlade §12 ods. 1 zákona v znení jeho novely vykonanej zákonom č. 344/2007 Z. z. s článkom 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s článkom 12 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článkami 2 a 54 Aktu o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii z roku 2003.

K porušovaniu zákona:Prvá právna norma týkajúca sa Slovákov v zahraničí, zákon č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2002 Z. z.  sa stala časom prekonaná a v praxi málo účinná. V rámci prístupového procesu do EÚ v tabuľke záväzkov Slovenskej republiky pre oblasť spravodlivosti a vnútra, ktorá obsahovala záväzky Slovenskej republiky v priebehu negociačného procesu pre vstup do EÚ, bola v časti migrácia stanovená aj podmienka prijať nový zákon týkajúci sa expatriovaných Slovákov plné zosúladený s acquis communautaire (ďalej len „acquis“). Pripomienky Európskej komisie (EK) k zákonu o zahraničných Slovákoch, vznesené v rámci negociácie, sa týkali najmä ustanovení zákona o zahraničných Slovákoch, ktoré boli v rozpore s princípmi nediskriminácie (článok 12 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva). Tieto pripomienky boli v súlade aj so Správou o preferenčnom zaobchádzaní s národnostnými menšinami príbuzenskými štátmi, prijatou Európskou komisiou pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) Rady Európy v roku 2001.

V tomto zmysle vláda SR uložila splnomocnencovi vlády pre zahraničných Slovákov, aby v spolupráci so zainteresovanými rezortmi pripravil návrh nového zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Následne bola vytvorená medzirezortná expertná pracovná skupina (MZV, MV vrátane UHCP, MK, MŠ, MS, MDPaT, ÚV SR vrátane GSZS), ktorá pripravila pracovnú podobu návrhu zákona. Tá bola následne predložená na medzirezortné pripomienkové konanie. Vládny návrh zákona v NR SR uvádzal minister spravodlivosti, ktorý okrem iného zdôraznil, že zásadnou zmenou nového zákona je upustenie od systému preukazov a formuloval to nasledovne: „navrhujeme tiež upustiť od systému preukazov. Zákon by mal ustanoviť, ktoré osoby sú ex lege považované za Slovákov žijúcich v zahraničí bez toho, aby bolo potrebné tento status následne potvrdzovať vydaním preukazov“ (parlamentná tlač 1195). V tomto zmysle bol nový zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov prijatý uznesením NR SR č. 1827 z 23. septembra 2005 s účinnosťou od 1. januára 2006.

Na základe uvedeného zákona bol zriadený Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí ako koordinačný a výkonný štátny orgán, ktorý má zabezpečovať proces tvorby a výkonu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Okrem iného vydáva aj osvedčenia pre Slovákov žijúcich v zahraničí za účelom uplatnenia si práv alebo výhod ustanovených osobitnými zákonmi. Na základe uvedeného preto §8 písm. b) zákona ustanovuje ako jednu z obligatórnych náležitostí osvedčenia „účel, na ktorý sa vydáva“ a rovnako § 9 ods. 1 písm. a) ustanovuje, že: „Platnosť osvedčenia zaniká použitím osvedčenia na účel, na ktorý bolo vydané, ...“. Takýmto účelom môže byť napr. žiadosť o udelenie štátneho občianstva, žiadosť o štúdium na vysokej škole na Slovensku alebo snaha o úľavu z povinnosti žiadať o povolenie na prechodný pobyt podľa osobitného zákona. Vydávanie jednorazového osvedčenia na konkrétny účel má aj svoj praktický význam v podobe preventívneho opatrenia, nakoľko z predchádzajúcej praxe vydávania preukazov existovali poznatky, ktoré nasvedčovali tomu, že takéto preukazy boli predovšetkým vďaka svojej všeobecnej použiteľnosti na dobu neurčitú predmetom zneužívania, falšovania, dokonca i predmetom podozrenia z manipulácie a korupcie. Zrušený „preukaz zahraničného Slováka“ bol v zjavnom rozpore s medzinárodným a európskym právom, keďže jednoznačne diskriminoval cudzích štátnych príslušníkov bez postavenia zahraničného Slováka. Práve z tohto titulu bol nahradený osvedčením. Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že skutočne nie je v záujme Slovenskej republiky a jej politiky v kontexte EÚ vydávať všeobecný doklad na bližšie nešpecifikovaný účel, pretože je živnou pôdou pre pozitívnu diskrimináciu osôb so statusom zahraničného Slováka.

Napriek viacerým upozorneniam i sťažnostiam Slovákov zo zahraničia, po viac ako troch rokoch činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, stále pretrváva prax vydávania osvedčení pre Slovákov žijúcich v zahraničí týmto úradom, ktorá je v rozpore s platným zákonom, keďže vydávané osvedčenia vôbec neobsahujú účel, na ktorý sú vydávané a tým sa v praxi vôbec neodlišujú od preukazov vydávaných podľa starého, už zrušeného a toľko kritizovaného zákona. Osvedčenia musia v zmysle § 7 ods. 8 a 9 zákona obsahovať všetky náležitosti podľa tohto zákona, ako aj zákona o správnom konaní a hoci sa osobitné správne rozhodnutie nevydáva, ide stále o rozhodnutie vydané v jednotlivých veciach v oblasti verejnej správy (§ 21 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o prokuratúre), ktoré sa vydáva v rozpore so zákonom. V zmysle dôvodovej správy k návrhu zákona  to bolo jednoznačne formulované tak, že osvedčenie sa má vydávať len na jeden konkrétny účel a po použití osvedčenia jeho platnosť zaniká. Ide o zásadnú zmenu, pretože formou dokladu má byť jednorazová listina a nie viacúčelový preukaz s dlhodobou platnosťou.

Okrem toho, úrad ani v rámci postupu pri uplatňovaní zákona a vydávaní osvedčenia (pozri internetovú stránku úradu: http://www.uszz.gov.sk, vrátane úradného tlačiva, na ktorom sa žiadosť o vydanie osvedčenia vydáva) neuvádza účel, na ktorý sa osvedčenie vydáva, čo rovnako možno označiť za porušenie zákona a postup orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrení a rozhodnutí, ktorého zákonnosť možno preskúmať v zmysle § 21 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o prokuratúre.

Za účelom vydávania osvedčení bolo potrebné vynaloženie nemalých finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu (informačný systém, ochrana osobných údajov, ochranné znaky na dokladoch náročnosťou porovnateľné s občianskymi preukazmi, formát a tlač dokladov, mzdy a odmeny externým pracovníkom zabezpečujúcim agendu), preto je zarážajúce, že taká podstatná náležitosť, akou je vyznačenie účelu, na ktorý sa osvedčenie vydáva, absentuje tak na úradnom tlačive, ako aj na samotnom osvedčení, hoci to zákon v § 8 písm. b) výslovne uvádza. Za hospodárne a efektívne nakladanie s prostriedkami štátneho rozpočtu je zodpovedný Úrad pre Slovákov v zahraničí, ktorý je v zmysle § 4 ods. 2 zákona rozpočtovou organizáciou. Zostáva otázne, či takto doteraz vynaložené prostriedky zo štátneho rozpočtu, boli vynaložené účelne a či nemali byť vynaložené na iný účel v prospech Slovákov žijúcich v zahraničí. V tomto ohľade je preto právne významným konštatovanie prokuratúry, že v predmetnom prípade naozaj došlo a stále dochádza k porušovaniu zákona zo strany samotného úradu.

K súvisiacemu bodu a/:V priebehu negociačného procesu vedúceho k vstupu Slovenskej republiky EÚ boli okrem iných záväzkov stanovené záväzky v kapitole 24. Záležitosti spravodlivosti a vnútra, ktoré v časti a) Vízová politika a v časti b) Migrácia,  upozorňovali Slovenskú republiku na to, že je potrebné zabezpečiť, aby zákon o zahraničných Slovákoch bol odo dňa vstupu Slovenskej republiky do EÚ aplikovaný v súlade s acquis. V praxi to znamenalo novelizovať zákon č. 70/1997 Z. z. alebo prijať nový zákon.

Zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 23. septembra 2005 (nadobudol účinnosť 1. januára 2006). Slovenská republika sa prijatím zákona snažila nielen splniť odporúčania obsiahnuté v Správe o preferenčnom zaobchádzaní s národnostnými menšinami príbuzenskými štátmi, ktorá bola prijatá Európskou komisiou pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) Rady Európy v roku 2001, ale tiež oneskorene požiadavky EK súvisiace so vstupom Slovenska do Európskej únie (bližšie pozri napr. všeobecnú časť dôvodovej správy k návrhu zákona alebo záznam z rokovania v parlamente, najmä úvodné slovo predkladateľa – ministra spravodlivosti). Jednou zo zásadných požiadaviek Rady Európy, ako aj EÚ bola výhrada k vydávaniu preukazu zahraničného Slováka ako všeobecného dokladu vydávaného na viacero bližšie neurčených účelov, ktorý mal byť v zmysle nového zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí nahradený osvedčením ako jednorazovým dokladom vydávaným na jeden konkrétny a špecifický účel. Tento, jeden zo základných princípov nového zákona, je v súčasnej praxi úradu od začiatku platnosti zákona porušovaný a tým sa dostáva do vážneho rozporu aj s príslušnými záväzkami Slovenskej republiky v zmysle platného acquis. Takáto prax je v zásadnom rozpore s vecným a legislatívnym zámerom tvorcov nového zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, čím sa porušuje odborný i politický zmysel a ciele deklarované pri jeho tvorbe.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že tak vydávanie preukazov bez uvedenia jedného konkrétneho a špecifického účelu, ako aj priznanie rovnakého postavenia preukazom podľa už neplatnej právnej úpravy, aké majú osvedčenia v zmysle zákona, je v rozpore s článkom 12 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „zmluva“), ktorý zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti je priamo aplikovateľný v zmysle príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Nerešpektovanie priamo aplikovateľného ustanovenia uvedenej zmluvy formou opätovného uznávania preukazov, či vydávania osvedčení, ktoré bez uvedenia účelu, na ktorý boli vydané, možno s preukazmi stotožniť, je tak následne tiež porušením článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorej má uplatňovanie článku 12 ods. 1 zmluvy prednosť pred zákonom, a to najmä vtedy, ak by bolo možné ustanovenie §8 písm. b) vyložiť aj inak ako je to podrobne uvedené v tomto podnete, t.j. napr. spôsobom, že sa v osvedčení žiadny špecifický účel neuvedie. Keďže priamu aplikovateľnosť článku 12 ods. 1 zmluvy podporuje aj judikatúra Súdneho dvora ES (napr. rozhodnutie vo veci 14/68, 92/92 alebo 326/92) a rovnako viaceré právne akty Európskeho spoločenstva prijaté podľa článku 12 ods. 2 zmluvy na vykonanie jej článku 12 ods. 1, postup úradu spočívajúci v uplatňovaní protiústavného zákona (čl. IV zákona č. 344/2007) alebo protizákonnom uplatňovaní platného zákona je v rozpore s uvedenými článkami zmluvy a znamená zároveň aj porušovanie článkov 2 a 54 Aktu o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii z roku 2003, ktorý v týchto článkoch jednoznačne ustanovuje, že uplatňovanie uvedených právnych aktov musí byť v súlade so zmluvou a tiež, že Slovensko prijme všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečilo účinnosť týchto právnych aktov (predovšetkým smerníc a rozhodnutí) na svojom území najneskôr od vstupu do EÚ. Postup úradu pri vydávaní osvedčení spôsobom, akým to vykonáva až doteraz nespĺňa požiadavky uložené uvedeným článkami prístupovej zmluvy a aktu.

K súvisiacemu bodu b/:

Protizákonný postup pri vydávaní osvedčení umocnil úrad svojou iniciatívou v rámci novely zákona č. 450/1993 Z. z. o štátnom občianstve v znení neskorších prepisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. IV, ktorý nadobudol účinnosť 31. júla 2007. Novelou zákona, a to konkrétne §12, ods. 1 prvá veta, ktorá znie: “Preukaz zahraničného Slováka vydaný podľa doterajšieho zákona sa považuje za osvedčenie vydané podľa tohto zákona“. V pôvodnom znení tohto ustanovenia zákona, ktoré čiastočne plnilo funkciu prechodného ustanovenia sa platnosť dovtedy vydaných preukazov časovo obmedzila do 1. augusta 2007, pričom nové preukazy nebolo možné vydávať od samotného začiatku nadobudnutia účinnosti zákona, keďže ich nahradili osvedčenia. Novela zákona vykonaná zákonom č. 344/2007 Z. z. privodila nielen právny zmätok, ale aj právny nesúlad a rozpor, keďže opätovne zrovnoprávnila preukazy a osvedčenia a tak v súčasnosti súbežne jestvujú oba doklady, ako aj pojmy „zahraniční Slováci“ i „Slováci žijúci v zahraničí“. V právnej terminológii teraz jestvujú dva súbežne platné pojmy Slovák žijúci v zahraničí a Zahraničný Slovák, čo sa dostáva aj do rozporu s čl. 7a/  Ústavy Slovenskej republiky. Vznikla právna dvojkoľajnosť, na jednej strane keď zahraničným Slovákom je osoba, ktorej bolo priznané postavenie podľa dnes už neplatného zákona č. 70/1997 (teda bol jej vydaný preukaz zahraničného Slováka a s tým spojená suma výhod), ale obnovené právne postavenie na základe novely o štátnom občianstve a Slovákoch žijúcich v zahraničí, na druhej strane keď Slovákom žijúcim v zahraničí je podľa zákona každá osoba (teda bez preukazu), ktorá nemá trvalý pobyt na území SR a je štátnym občanom SR, alebo nie je štátnym občanom SR, ale si uchováva národné povedomie a on alebo jeho predok v priamom rade má slovenskú národnosť (ktorá podľa zámeru tvorcov nového zákona, ak by si chcela uplatniť niektorú z výhod, ktorá mu v zmysle zákona môže byť poskytnutá, musí požiadať o vydanie osvedčenia s jednorazovou platnosťou). Pokiaľ ide o postavenie resp. status takýchto osôb,  v praxi vznikli ďalšie nové občianske kategórie v podobe Občan SR žijúci na Slovensku bez osvedčenia a Občan SR žijúci v zahraničí s osvedčením.

Uvedená novela zákona vykonaná čl. IV zákona 344/2007 je preto podľa nášho názoru protiústavná, keďže vďaka opätovnému navráteniu právneho statusu preukazom sa dostáva do rozporu s článkom 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podporne tiež jej článkom 7a, ale tiež s článkom 12 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti) v spojení s článkami 2 a 54 Aktu o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii z roku 2003, ako je podrobnejšie uvedené v predchádzajúcom bode. Z tohto dôvodu považujeme za najprimeranejší prostriedok nápravy podanie návrh generálneho prokurátora na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa §21 ods. 3 zákona o prokuratúre.

Záverom Vás chceme ubezpečiť, že v každom prípade nám ide predovšetkým o obhajobu záujmov Slovenskej republiky v  tak chúlostivej  oblasti ako sú otázky práv príslušníkov zahraničných národnostných menšín a komunít, ale v širšom kontexte i problematiky Európanov vo svete, ktorí sa tiež stali predmetom záujmu a tvorby vnútornej i medzinárodnej politiky Európskej únie.

S pozdravom

PhDr. Claude Balážpredseda

Na vedomie:

KANCELÁRIA PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKYŠtefánikova 2, P.O.Box 128, 810 00 Bratislava 1 

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Námestie Alexandra Dubčeka 1, 812 80 Bratislava 1

Výbor NR SR pre európske záležitostiÚstavnoprávny výbor NR SRZahraničný výbor NR SRKomisia pri ZV NR SR pre Slovákov žijúcich v zahraničíVýbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien

Generálna prokuratúraSlovenskej republikyŠtúrova 2812 85 Bratislava

Príspevok č.: 181 | 18.09.2009 16:56redakcia | Krajina:

ZDRUŽENIE NEZÁVISLÝCH EXPERTOV PRE OTÁZKY DEJÍN A ŽIVOTA ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV (ZNE)

OBČIANSKE ZDRUŽENIE

V Bratislave, dňa 9.júla 2009

OPAKOVANÝ PODNET

V súlade s §34 ods. 1 v spojení s §54 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) podávame opakovaný podnet na vykonanie príslušného prostriedku prokurátorského dozoru v zmysle §20 a nasl. uvedeného zákona, lebo sa nazdávame, že pôvodný podnet, ktorý vybavoval prokurátor JUDr. Vladimír Horváth (sp. zn. VI/1 Gd 33/09-6 z 19. marca 2009 a sp. zn. GÚs 3/09-7 z 30. apríla 2009), nebol vybavený v súlade so zákonnom, t.j. neboli objektívne prešetrené všetky súvisiace okolnosti a v prípade zistených skutočností, tieto neboli posúdene v súlade s platným právnym stavom a zaužívanými pravidlami výkladu práva tak, ako je bližšie vymedzené v prílohe č. 1 k tomuto opakovanému podnetu. Z tohto dôvodu preto žiadame o preskúmanie zákonnosti vybavenia nášho pôvodného podnetu, ktorý tvorí prílohu č. 2 k tomuto opakovanému podnetu, pričom by sme radi zdôraznili, že všetky v ňom požadované opatrenia na odstránenie protiprávneho stavu (vykonanie dozoru, vydanie protestu a podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky), ako aj príslušné odôvodnenia, sú naďalej aktuálne a relevantné aj na účely tohto opakovaného podnetu.

S úctou

PhDr. Claude Baláž

predseda

Váž. pán
JUDr. Dobroslav Trnka
generálny prokurátor
Generálna prokuratúra SR
Štúrova 2
812 85 Bratislava

Príloha č. 1

A.    K oznámeniu o vybavení podnetu vedenom pod sp. zn. VI/1 Gd 33/09-6 z 19. marca 2009

1.    Príslušný prokurátor vo svojom oznámení uvádza, že súčasná právna úprava nedovoľuje Úradu pre Slovákov v zahraničí (ďalej len „úrad“) zisťovať od žiadateľov účel, na ktorý žiadajú vydať osvedčenie, pričom ako podporný argument uvádza, že zákon žiadateľom neukladá povinnosť takýto účel v žiadosti uviesť. Nazdávame sa, že táto argumentácia nemá oporu v platnom zákone č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), keďže §8 písm. b) jasne uvádza, že osvedčenie obsahuje účel, na ktorý sa vydáva, a teda je povinnosťou úradu takýto konkrétny účel v osvedčení uviesť a zároveň upraviť pravidlá týkajúce sa žiadostí o vydanie osvedčenia tak, aby žiadatelia uvádzali konkrétny účel, na ktorý žiadajú osvedčenie vydať. Z tohto pohľadu preto nie je postup úradu v súlade so zákonom.

2.    Príslušný prokurátor vo svojom oznámení ďalej uvádza, že úrad namiesto konkrétneho účelu v osvedčeniach uvádza: „uplatnenie práva výhod ustanovených osobitnými zákonmi pre Slovákov žijúcich v zahraničí“, čo sa zdá je nielen v rozpore s §8 písm. b) zákona, ale za použitia logického a systematického výkladu aj v rozpore s §9 ods. 1 písm. a) zákona. Ak v zmysle uvedeného ustanovenia platnosť osvedčenia zaniká použitím osvedčenia na účel, na ktorý bolo vydané, je zrejmé, že musí ísť o konkrétny účel, v opačnom prípade, a to aj s použitím logických argumentov a contrario, resp ad absurdum, by sa totiž predmetné ustanovenie stalo prakticky neaplikovateľným, keďže nie je zrejmé, za akých okolností by mali zaniknúť „výhody“ upravené v osobitných zákonoch, na ktoré odkazuje úrad pri vydávaní osvedčenia. Takýto postup úradu napovedá, že jeho pravidlá, ktoré uplatňuje pri vydávaní osvedčenia, robia ustanovenie §9 ods. 1 písm. a) zákona obsoletnými od samotného začiatku.

3.    Príslušný prokurátor vo svojom oznámení tiež uvádza, že pri prešetrovaní podnetu prihliadal na obsah vyjadrenia predsedníčky úradu. Túto aktivitu vnímame ako snahu objektívne zistiť všetky súvisiace okolnosti a nepriamo tiež ako snahu o použitie historického výkladu pri posudzovaní predmetných ustanovení zákona. Preto je prekvapujúce a podľa nášho názoru v rozpore so zákonom o prokuratúre, že príslušný prokurátor nepreskúmal obsah dôvodových správ a ďalších podkladových materiálov k návrhu zákona, ktorého ustanovenia posudzoval, a rovnako si nevyžiadal ani vyjadrenia osôb, ktoré sa na rozdiel od predsedníčky úradu, priamo podieľali na vypracovaní nového zákona, a to napr. bývalého podpredsedu vlády SR pre legislatívu a ministra spravodlivosti D. Lipšica alebo bývalého splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov, ktorý sa na tvorbe zákona podieľali. Z uvedených sprievodných materiálov a veríme, že aj z vyjadrenia oboch fyzických osôb by bolo zrejmé, že konkrétny účel, na ktorý sa má osvedčenie vydať, je primárnym znakom, ktorý ho odlišuje od bývalého preukazu kritizovaného nielen Radou Európy, ale aj inštitúciami Európskej únie (ďalej len „EÚ“) v predvstupovom období. Na základe uvedeného možno konštatovať, že príslušný prokurátor pri vybavovaní podnetu neprešetril úplne a objektívne súvisiace okolnosti a v prípade zistených skutočností vykladá predmetné ustanovenia zákona nielen v rozpore s logickým a systematickým výkladom, ale tiež výkladom historickým.

B.    K oznámeniu o vybavení podnetu vedenom pod sp. zn. GÚs 3/09-7 z 30. apríla 2009

1.    Príslušný prokurátor sa v prvej časti oznámenia zaoberá teoreticko-právnymi rozdielmi medzi preukazom a osvedčením v zmysle starej a novej právnej úpravy, pričom voči jeho záverom v tejto časti nemožno namietať. Na druhej strane však úplne opomenul poukázať na aplikačnú rovinu, ktorá vychádza práve zo skutočnosti, že nastala zmena medzi konštitutívnym a deklaratórnym účinkom, a ktorá spočíva v tom, že na rozdiel od preukazu sa osvedčenie má vydávať len na konkrétny účel, na ktorý je potrebné z dôvodu uplatnenia si konkrétnej výhody, resp. postavenia Slováka žijúceho v zahraničí podľa osobitných právnych predpisov, a že práve tento prvok odlišuje osvedčenia od preukazov z praktického pohľadu, inak by ich nebolo potrebné nahrádzať. Uvedené tvrdenie má nepriamo oporu aj v prechodnom ustanovení zákona, keď jeho §12 ods. 1 vymedzuje maximálne obdobie, dokedy je ešte možné použiť preukaz ako osvedčenie, hoci z teoreticko-právneho hľadiska mal už aj preukaz od dátumu nadobudnutia účinnosti nového zákona len deklaratórne účinky, inak by táto skutočnosť bola v rozpore s acquis, ako bolo konštatované zo strany Európskej komisie v predvstupovom období. Takejto argumentácii nasvedčuje aj skutočnosť, že žiadne prechodné obdobie alebo výnimka z uplatňovania acquis nebola v tomto smere zo strany Slovenskej republiky v prístupovom procese vyjednaná, hoci existencia preukazov bola v tom období podrobená otvorenej kritike tak zo strany EÚ, ako aj Rady Európy. Na základe uvedeného sa preto možno opodstatnene domnievať, že príslušný prokurátor sa pri prešetrovaní podnetu sústredil len na jeden špecifický aspekt na rozdiel od prešetrenia všetkých súvisiacich aspektov tak, ako mu to ukladá zákon o prokuratúre.

2.    Príslušný prokurátor uvádza, že predmetná problematika nesúvisí s článkom 12 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Zmluvy o ES“) s poukázaním na rozdiel medzi pojmom „štátna príslušnosť“ a „národnostná príslušnosť“, ako aj to, že od účinnosti zákona neboli zo strany EÚ k nemu vznesené žiadne pripomienky. V tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť, že právny poriadok EÚ pozná len pojem „štátna príslušnosť“ na rozdiel od právneho systému Rady Európy, ktorý pracuje s pojmom „národnosť“, resp. „národnostná príslušnosť“, napriek tomu, že ide o preklad toho istého pojmu, napr. v angličtine „nationality“. Ak by príslušný prokurátor dôsledne prešetril všetky súvisiace okolnosti, bolo by mu zrejmé, že napr. v prekladoch tzv. zakladajúcich zmlúv, ako aj prístupovej zmluvy, musela Maďarská republika zameniť pôvodný preklad pojmu „nationality“ z „národnosti“ na „štátnu príslušnosť“, čo len potvrdzuje, že aj problematika pôvodného podnetu priamo súvisí s článkom 12 ods. 1 Zmluvy o ES vo všeobecnosti a konkrétne rovnako s ďalšími ustanoveniami tejto zmluvy, v ktorých sa poukazuje na diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, čiže národnosti. Takýto výklad podporujú aj súčasné snahy medzinárodného združenia s názvom „Európania vo svete“ („The Europeans throughout the World“, posledné stretnutie v Štockholme v roku 2009), ktoré sa do agendy niektorého z európskych komisárov snaží včleniť aj krajanskú problematiku občanov EÚ žijúcich v zahraničí, pričom ide o agendu, ktorá je postavená na štátnom občianstve a občianstve EÚ ako príslušnosti (štátnej) k EÚ a nie národnosti v zmysle príslušných ustanovení EÚ. V tomto smere možno poukázať napr. na dokument Európskej komisie pod názvom „Zelená kniha – Diplomatická a konzulárna ochrana občanov (t.j. štátnych príslušníkov) EÚ v tretích krajinách“ (č. d.: KOM(2006) 712 v konečnom znení z 28.11.2006), ktorý pracuje tiež len s pojmami „nationals“ ako štátni príslušníci a „nationality“ ako „štátna príslušnosť“. Občianstvo EÚ pritom jednoznačne nie je budované na „národnosti“, ale na „štátnej príslušnosti“. Tvrdenie príslušného prokurátora v tomto ohľade preto nemá oporu v platnom právnom poriadku a je nesprávne.

Na druhej strane však možno súhlasiť s tvrdením príslušného prokurátora, že špecifické právne záväzné akty ES/EÚ ku krajanskej problematike neexistujú. Na úrovni EÚ sa zatiaľ uplatňuje tzv. sektorový prístup, čiže existujú právne akty z jednotlivých oblastí, napr. oblasť vnútorných vecí a spravodlivosti (pobyt, štátne občianstvo), sociálneho zabezpečenia a zamestnanosti, školstva a vzdelávania a pod., čo bolo aj dôvodom, prečo sa v prístupovom období k tejto problematike vyjadrovali viaceré direktoriáty Európskej komisie, čo je možné prešetriť napr. z archívov Stáleho zastúpenia SR pri EÚ za predpokladu, ak by príslušný prokurátor postupoval v súlade so zákonom o prokuratúre a prešetril by dôsledne všetky okolnosti súvisiace s podnetom. Z tohto pohľadu sa tiež zistenia príslušného prokurátora týkajúce sa vývoja judikatúry Súdneho dvora ES v jednej zo sektorových oblastí (sociálne zabezpečenie) javia nielen ako čiastkové, ale tiež irelevantné, keďže samotná judikatúra je kľúčová z pohľadu rozhraničenia, do akej miery je vlastným štátnym príslušníkom zo strany určitého členského štátu EÚ možné poskytovať preferenčný režim oproti štátnym príslušníkom iných členských štátov EÚ, a nie z pohľadu, či krajanská problematika má súvis s ustanoveniami Zmluvy o ES a judikatúrou Súdneho dvora ES. Z tohto pohľadu rovnako judikatúra uvedená v pôvodnom podnete slúžila len na demonštratívne účely s cieľom poukázať na skutočnosť, že krajanská problematika je prostredníctvom takejto sektorovej právnej úpravy súčasťou práva ES/EÚ vo vzťahu k možnosti podania podnetu na Ústavný súd SR. Tvrdenia príslušného prokurátora o kvalite zákona s poukázaním na skutočnosť, že od jeho účinnosti ešte nebol zo strany Európskej komisie namietaný, považujeme za irelevantné, keďže v zmysle článku 10 Zmluvy o ES je riadne uplatňovanie acquis zodpovednosťou Slovenskej republiky a nie inštitúcií EÚ a v zmysle platnej judikatúry Súdneho dvora ES začatie konania voči Slovenskej republike zo strany Európskej komisie podmieňujú viaceré skutočnosti (začiatok konania pritom nie je limitovaný lehotou), okrem právnych aspektov politicky aj tým, že krajanská problematika a špecificky vydávanie preukazov/osvedčení nie je jednotne na úrovni EÚ zastrešená jedným direktoriátom Európskej komisie, resp. jedným komisárom.

Aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považujeme prešetrenie pôvodného podnetu zo strany príslušného prokurátora za neúplné a nezodpovedajúce štandardu, ktorý požaduje zákon o prokuratúre.

Príspevok č.: 185 | 20.09.2009 11:23Praksis | Krajina: CZ

Reakcia na príspevok č. : 180

Vážená redakcia, prosím o uverejnenie informácie či a ako reagovali na pôvodný podnet Kancelária prezidenta a Národná rada (príslušné výbory, ktoré dostali podnet na vedomie). Zaoberal sa ním niekto, alebo ho zobral iba “na vedomie”?  Ak bola reakcia, tak by to určite zaujímalo aj účastníkov fóra. Aspoň kôli predstave ako ústavným inštitúciam leží daná problematika na srdci… Ďakuejm

Príspevok č.: 186 | 20.09.2009 12:29redakcia | Krajina:

Reakcia na príspevok č. : 185

Važený Praksis,

Redakcia fóra sa bude zaujímať o túto problematiku a hneď ako sa nám podarí zistiť reakcie príslušných orgánov, uverejní túto skuotčnosť aj našim účastníkom fóra.

Ďakujeme za reakciu